Rozhovor s Rémim Chayé: Až na severný pól/Long way North, veľká indie výzva

Režisér Rémi Chayé spravil veľký dojem s jeho debutovým snímkom Až na severný pól/Long Way North, romanticky štylizovaná a ručne kreslená dobrodružná rozprávka zasadená do prostredia krutej Arktídy. Rozhovor o jeho tvorbe a aspektoch európskej animovanej tvorby. Francúzsko-dánska koprodukcia vyhrala cenu publika na Annecy Animation Festival v júni, ďalej cenu mladého publika na Brusel Anima Festival minulý mesiac a čerstvo v tomto mesiaci vyhral pán režisér sám ocenenie režisér roka na vplivnom Cartoon Movie fóre. To ale vôbec neznamená, že film to mal od začiatku ľahké. Keď animované dielo teatrálne vstúpilo do francúzskych kín tento január, usadilo sa v návštevnosti mimo prvej desiatky, a akákoľvek dobré šance malo cez pozitívne dojmy ľudí a kladné hodnotenia tých, ktorý film videli, aj tak bolo zmietnuté nástupom Alvina a Chipmankov do francúzskych kín, ktorý prakticky celkom obsadili rodinné publikum. Američania budú mať šancu objaviť toto dielo neskôr tohoto roku, vďaka licencii, ktorú kúpil pre americký trh Shout!Factory. Film ma severoamerickú premiéru práve v marci na New Yorksom Medzinárodnom Detskom Filmovom Festivale.Rémi-Chayé-Tout-en-haut-du-monde V rozhovore, ktorý sa uskutočnil na Anima festivale, Chayé porozprával pre web Cartoon Brew  o tom, ako sa vypracoval z pozície kresliča storyboardov až k režisérskej stoličke, prečo filmová produkcia môže byť lepšia ak všetci umelci pracujú v jednej miestnosti, a prečo je nemožné súperiť s obrovskými americkými štúdiami.  

Práve ste absolvovali tour po amerických štúdiach určenú na propagáciu filmu. Akú skúsenosť ste získali?

Američania sú tak expresívni. Bolo to veľa ako:  ,,Fantastické!” a ,,Úžasné!” po premietaní. Niekedy presne neviete ako veľmi sa im to páčilo keď to povedia takto, ale znova, nemyslím si že by Pete Docter strávil hodinu rozprávaním, po premietaní v Pixare, ak by ho to nebavilo. Jedna vec, ktorú som si všimol na amerických štúdia a je odlišná od našej európskej tvorby, je využívanie neustáleho pohybu, zatial čo u nás je to viac o hre s tichosťou, z tohoto pohľadu sme bližšie japonskej animácií. Osobne si veľmi užívam tieto japonské filmy, kde sa nič nedeje iba sa pije čaj.
long way north crew
long way north crew

Vo vašej prezentácií na Anima Feste ste spomenuli trojročný proces zháňania investorov, aby ste vôbec mohli vytvoriť film. Prečo to bolo také náročné?

Mať originálny príbeh a neznámych tvorcov nebolo nápomocné, ale taktiež európska 2D animácia ako taká je riskantný biznis. Nanešťastie, veľa nezávislých animovaných filmov je komerčne neúspešných, pretože musia bojovať proti obrovským marketingovým strojom ako Zootopia alebo Star Wars. V Amerike máte porekadlo, ,,Víťaz berie všetko.” To presne vystihuje ich marketingovú stratégiu. Oni nechcú iba predávať ich vlastné filmy, oni chcú naplniť celý trh. Presne tento druh agresívneho marketingu to robí takým ťažkým pre filmy ako Až  na severrný pól čo i len vôbec vzniknúť .  

Long Way North stál 6.4 milónov €, čo je mierne nad európskym priemerom. Akokoľvek, je to maličká suma na to vytvoriť kvalitný film. Ako tento obmedzený rozpočet ovplivnil umeleckú stránku filmu?

Jedna z vecí, ktoré sme museli obmedziť v celku dosť bolo svetlo. Chcel som mať animované svetlo cez celý film, avšak museli sme to obmedziť iba na niekoľko záberov. Bolo to pre mňa ťažké akceptovať. Najväčšou prekážkou boli avšak kvóty. Každý jeden ráz, keď animátor pohne ramenom postavy nad plánovaný rámec, ideme cez rozpočet. Animačné kvóty sa líšili z 1.8 až 2.2 sekundy na deň. Viac času sme venovali emotívnym scénam, menej akčným. Takže kedykoľvek boli postavy behajúce alebo skákajúce, museli sme akceptovať to, čo môže byť vytvorené za 1.8 sekundy na deň. Naopak počas emotívnych scén a citlivých momentov, ako keď si Sasha uvedomuje, že loď nie je kde by mala byť, práve počas nich som chcel aby animátori zapracovali viac. Pracovať s obmedzeným rozpočtom znamená rozhodovať sa do čoho investujete energiu a peniaze v každej fáze procesu. Keď necháte umelcovi dva dni na pozadie, bude to lepšie ako keď mu na to dáte dve hodiny. Takže ak dáte umelcovi tie dve hodiny, musíte akceptovať výsledok, aj keď to nie je presne to, čo by ste tam chceli mať. Je to pomerne jednoduché. LongWayNorth_03  

Vidíte ešte nejaké spôsoby ako znížiť náklady pri vaších budúcich projektoch?

Jedinou cestou ako znížiť náklady ešte viac by bolo znížením platov, ktoré sú aj tak neveľké. Nechcel by som to. V skutočnosti som počul o ľuďoch pracujúcich cez čas a zadarmo v európskej produkcii, ale pre mňa to nie je riešením. Keď sa musíte spoľahnúť na ľudí pracujúcich zadarmo, znamená to že odvetvie je mŕtve. Osobne neakceptujem nikoho pracujúceho zadarmo a žiadam mojich producentov aby to neakceptovali tiež. V tomto ohľade som socialistom, ale nehovorte to američanom! Stratil by som všetky šance uspieť v USA. /smiech/  

Naši čitatelia bažili po filme už od kedy bol zverejnený koncepčný trailer. Fanúšikovia zbožňujú film najmä pre jeho nezvyklý prístup k dizajnu.

Pre mňa je kreslenie o interpretácií reality. Je to spôsob, akým sa pozeráte na stoličku. Ide o to ukázať divákovi tu stoličku tak, aby niečo hovorila. Myslím si, že štýl Long Way North je spôsobom ako nazerať na realitu cez svetlá, tvary a farby, vzbudzovať emócie a štekliť predstavivosť. Reprodukovať realitu so všetkým čo obsahuje – to ma nezaujíma. Nechcem minúť veľkú časť rozpočtu na každý Sashin vlas aby boli dokonalé. jednoduchý tvar jej vlasov v kombinácií s rytmom vetra, to je filmová poézia. longwaynorth_colorscript  

Ďalším unikátnym dizajnovým prvkom, ktorý ste použili je absencia obrysov…

Problém s obrysmi je, že sú viac či menej čierne. Takže keď váš dizajn má obrysy, všetky farby musia ladiť s tou čiernou, čo obmedzuje vašu farebnú paletu a spektrá. Absencia obrysov nam dodala možnosť objavovať veľa rozličných paliet počas filmu a nie iba tlačiť všade čiernu.  

Začali ste ako animátor komixový umelec a ilustrátor. Čo Vás priviedlo k animácií?

Pracovať ako ilustrátor z pohodlia domova pre mňa dlhú dobu dôstojne fungovalo. To, čo ma presvedčilo je prostredie animátorského štúdia. Animácia je kolektívne umenie. Je to potešenie načúvať ostatným a vnímať všetky tie rozličné umelecké talenty. Umelecky taktiež, je animácia zaujímavé médium. Páči sa mi fakt, že máte k dispozícií rovnaké nástroje ako pri maľovaní, čo vám dáva možnosť vyjadriť emócie tým , ako napríklad namaľujete oblohu. Plus vymoženosti filmu. Táto kombinácia je skurtočne silná. LongWayNorth_04  

Začínali ste ako samouk storyboarder, ako prebiehal váš prechod k réžií?

Tu a tam ma ľudia začali prosiť, aby som režíroval malé TV projekty, ale cítil som, že ešte mi chýbajú potrebné zručnosti. Ako storyboarder som pracoval pre režisérov, ktorý neboli na túto úloho dostatočne pripravený a nechcel som sa stať jedným z nich. Takže ako 33 ročný, prihlásil som sa na fantastickú školu La Poudrière. Keď ste samouk, vaše pocity vám povedia čo funfuje a čo zase nie, ale nedokážete to analyzovať. Umelecká škola mi dodala nástroje, aby som poskladal a komunikoval moje pocity, čo je jedna z najdôležitejších vecí, ktoré musí režisér dokázať.  

Po La Poudrière, boli ste už pripravený stať sa režisérom, ktorým ste chceli byť?

Nie tak celkom. Počas školy som režíroval viacero krátkych animovaných snímkov, ale stále som sa necítil na plnohodnotný celovečerný snímok. Takže keď Tomm Moore, režisér Secrets of Kells zháňal storyboardera, povedal som mu: ,,Mám záujem, ale mimo kreslenia storyboardov, rád by som asistoval ako pomocný režisér.” Počas mojej práce asistenta na Kells a po ňej na Painting, pochopil som, čo to znamená tvoriť veľký celovečerný animovaný film – manažment, priemysel, rozpočet, … Taktiež som pochopil, ako podať príbeh takej dĺžky. Iba po tom som v skutočnosti cítil, že som pripravený.  

Dali ste dokopy úžasný tím, mimoiné s pomocnou režisérkou v osobe Marie Vieillevie. Ako ste vyvažovali vašu víziu s ostatnými umelcami na palube, ktorý majú taktiež svoj unikátny štýl a víziu?

Nemyslím si, že ako režisér by som mal ľudom hovoriť, aby robili veci presne tak alebo tak. Radšej využijem ich schopnosti tým, že ich budem veľa počúvať. Film vidím ako kolektívne dielo, umelci s ktorými pracujem usmerňujú mňa a takisto ja usmerňujem ich. Myslím si, že finálna podoba filmu je tak niekde v strede medzi všetkými tými umelcami a ich schopnosťami. Pravdupovediac jednou z najzaujímavejších vecí našej produkcie bola spolupráca toľkých režisérov. Animácia je celá o robení maličkých kúskov celkového diela, o ukladaní každej jednej z tehál na správne miesto na múre. Takže keď umelec, ktorý je zároveň aj režisérom, kladie tehlu na múr nie iba s poznaním svojej malej tehly ale so znalosťou o celom múre, potom je umelec oveľa viac schopný zvoliť správnu veľkosť tehly a položiť ju na správne miesto. long way north poster    Meow! Páči sa tento obsah?LoadingPridať k obľúbeným

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *